Niekomu je to smiešne, iní sa rozhorčujú nad neznalosťou základnej geografie a politiky. Lenže po krátkej úvahe zistíme, že sme na tom podobne. Krajiny bývalej Juhoslávie sú relatívne blízko, za socializmu bola obľúbenou destináciou našich dovolenkárov. Napriek tomu sa po jej rozpade vytvorili o nasledovníkoch socialistickej krajiny rôzne mýty a zakorenili sa tvrdé predsudky.
Je to čiastočne logické. Po krvavých občianskych konfliktoch v deväťdesiatych rokoch si niektoré oblasti vybudovali negatívny imidž. S podobným podozrievaním sa pozeralo na ľudí prichádzajúcich zo zmienených krajín, pretože ich súkmeňovci sa často vyskytovali na zoznamoch organizovaného zločinu.
Situácia sa však 10 rokov od posledného konfliktu na Balkáne diametrálne zmenila. Padol posledný autoritatívny režim a všetky krajiny s demokraticky zvolenými vládami sa snažia o vstup do EÚ.
V poslednej dobe vyšlo pomerne dosť príspevkov na blogoch s cestopismi, autentickými zážitkami a fotografiami z miest pre bežného komerčného turistu nezaujímavých, takže máme možnosť posúdiť z viacerých uhlov, ako sa veci majú. Chválihodné je, ak sa k tomu pripojí aj masové komerčné médium v hlavnom vysielacom čase, avšak má to jeden háčik.
Reportáž č. 12 v Televíznych novinách na Markíze z konca januára hovorí o živote v Srbsku, konkrétne Belehrade. V minúte a pol sa dozvieme o zničujúcej vojne z minulosti a súčasnej novej tváre mesta. Iniciatívna reportérka komerčnej jednotky nám rozpráva o vyľudnených častiach mesta, kde je zakázané fotografovať a upozorňuje na vzácne jedinečné zábery. Na záberoch vidím len zbombardované budovy na najrušnejších belehradských triedach. Doma mám staré fotky týchto budov spred desiatich rokov a na internete takisto nájdeme kopec záberov. Sú to tie najčastejšie fotené ruiny. Aká exkluzivita!
Od tety z Markízy sa ďalej dozvedáme, že ľudia spávali pod oknami, pre prípad že by im niekto vhodil do izby granát. Neviem, či si to nepomýlila so Sarajevom, navyše keď už mi ten granát do bytu hodia, je asi jedno či spím pod oknom, alebo oproti oknu.
Ale to všetko je už preč, dnes sú v Belehrade romantické uličky a nové obchody, takže Srbsko je na najlepšej ceste do únie. Zaujímalo by ma, ako vlastne taká reportáž vzniká a čo vlastne motivovalo Markízu, aby nám ju priniesla. Chce nám ukázať minulý a súčasný obraz Srbska, alebo len machruje s "exkluzívnymi" zábermi?
