5. februára 2012

Neznámy Sandžak - čo o ňom vieme

Počas rozpadu Juhoslávie v 90-tych rokoch bývalo televízne spravodajstvo u nás plné záberov z vojnou zmietaného Chorvátska, rozorvanej Bosny a Kosova, kvôli ktorému bolo územie Srbska a Čiernej Hory bombardované. Vojvodinu poznáme takisto, je to autonómna oblasť vrámci Srbska, kde žije početná slovenská menšina. Trochu v tieni diania sa na pomedzí Srbska a Čiernej Hory nachádza oblasť, ktorá vrámci Juhoslávie nemala nikdy zvláštny štatút a ostávala na pokraji záujmu.

Sandžak je geograficky rozdelený približne rovnakými dielmi medzi Srbsko a Čiernu Horu. Miernu väčšinu obyvateľstva tvoria Bosniaci, teda obyvatelia vyznávajúci islam, ktorí sú koncentrovaní hlavne v centre - Novom Pazare, sídlach - Tutin, Sjenica, Rožaje a okolí. V rušnej obchodnej metropole s trhovníckou tradíciou a oficiálne okolo 60 tisícovým počtom obyvateľov tvoria Bosniaci väčšinu. V 90-tych rokoch počas Miloševičovej éry bol Sandžak pod vyšším dohľadom vtedy ešte juhoslovanských ozbrojených zložiek, aj vzhľadom na konflikt v Bosne. Po eskalácii napätia v Kosove a vyhlásení jeho nezávislosti sa časť pozornosti preniesla do tejto časti Srbska. Časť predstaviteľov miestneho islamského spoločenstva na čele s muftim Muamerom Zukorličom začala kritizovať menšinovú politiku Belehradu a presadzovať požiadavky na vyššiu autonómiu. Občas sa objavia menšie verbálne incidenty počas politických zrazov, hádzanie kameňov na políciu, prípadne pokrikovanie na športových podujatiach, ale k vyhrotenie postojov, podobné tomu v Kosove zatial nehrozí. Záleží ako bude prebiehať dialóg medzi Belehradom a reprezentáciou v Novom Pazare. Hospodárska situácia tohoto kúta Srbska je veľmi zložitá. Novi Pazar má jeden z najvyšších podielov mladých v celej krajine. Hoci sú v meste hneď dve univerzity, možnosti uplatnenia ich absolventov v regióne sú minimálne. Nezamestnanosť tu atakuje 50 percentnú hranicu a to je jeden z faktorov podporujúci frustráciu mládeže a náchylnosť k radikalizácii.

V uliciach Nového Pazaru, alebo iných miest Sandžaku však na chudobu nenarazíte, aspoň nie vizuálne. Ruch je tu do neskorej noci, na námestiach a uliciach je živo, v kaviarňach a mnohých cukrárňach sa živo diskutuje. Slušne oblečená mládež korzuje mestom z jednej strany na druhú. Výnimkou je mesiac Ramadán, kedy sa mesto počas večernej modlitby viditeľne vyprázdni. Dá sa badať rozdiel medzi Bosniakmi zo Sandžaku a Bosny. Na tých v Novom Pazare vidno blízkosť osmanského Istambulu, zatialčo v Tuzle, alebo Sarajeve je znateľná prítomnosť rakúsko - uhorskej monarchie.