Najvyššia budova Balkánu.

Ak chcete nájsť najvyššiu budovu na Balkáne, nehľadajte v Belehrade, Bukurešti Záhrebe, ani Sofii. Nachádza sa v hlavnom meste Bosny a Hercegoviny, v Sarajeve. Je ňou 142 metrový mrakodrap Avaz Twist Tower, spolu s anténnym nosičom dosahuje výšku až 172 metrov.

Výstavba Avazu, ktorý je sídlom rovnomenného vydavateľstva a novín začala v roku 2006 a trvala dva roky. Nájdete ju v štvrti Marijin Dvor, hneď oproti hlavnej železničnej stanici. Vo výške 100 metrov sa nachádza kaviareň kam sa dopravíte vysoko rýchlostným výťahom a o dve poschodia vyššie je umiestnená výhliadka. Ak si nezabudnete drobné do turniketu, dostanete sa do preskleného priestoru, ktorý vám umožní výhľad na mesto aj v prípade veľmi nepriaznivého počasia. K dispozícii je mapa Sarajeva, kde sú označené všetky dôležité body v meste a dozviete sa čosi aj z histórie mesta. Detaily môžete preskúmať na ďalekohľadoch umiestnených do všetkých smerov.

K dispozícii je samozrejme aj vonkajšia plošina s kruhovým výhľadom. Odporúčam to najmä ako relax po namáhavom dni, keď len tak sledujete dianie v meste zo stometrovej výšky. Nezabudnite sa však vopred informovať o otváracích hodinách dolu na recepcii.

Avaztvisttower.ba

Nová diaľnica v Kosove.

V sobotu 12. novembra bol slávnostne otvorený prvý, 38 kilometrový úsek diaľnice spájajúcej Albánsko s Kosovom. Na hraničnom prechode Morina sa objavili viacerí politici z oboch strán.

Prezidentka Kosova Atifete Jahjaga povedala, že sa jedná o dielo, ktoré si Albánci a Kosovčania vždy želali.

Padajú posledné bariéry obmedzujúce slobodu pohybu. Toto dielo je významné pre našu vlasť, pretože ešte viac približuje dva národy

Premiér Hašim Thači reagoval v podobnom duchu.

Cesta predstavuje veľký projekt v histórii Kosova a je strategickou investíciou pre rozvoj infraštruktúry, ekonomiky a prepojenia Kosova s Albánskom a blízkym regiónom

Do tretice Albánsky premiér Sali Berisha:

Táto cesta spája všetkých Albáncov v ideály zjednotenia. Otvárajú sa hranice a rušia bariéry minulosti

Okrem miestnych politických špičiek sa otvárania zúčastnil aj americký kongresman Eliot Engel a ambasádor Christopher Dell.
Celkovo má plánovaná diaľnica nesúca názov Ibrahim Rugova s celkovou dĺžkou 117 km spájať hraničné prechody Morina a Merdare. Výstavbu zabezpečuje americká stavebná firma Bechtel spolu s tureckou spoločnosťou Enka. Celkové náklady na výstavbu sa pohybujú v rozmedzí 700 až 800 miliónov Euro.

Preklad z portálu B92.

Ratko Mladič - hrdina, alebo zločinec?

Vo štvrtok (26.5.) zatkli Ratka Mladiča. Milorad Komadič, starší pán, na prvý pohľad obyčajný dôchodca z nenápadnej vojvodinskej dediny, ktorého stretnete na ulici a pýtate sa ho na cestu. Jeho meno sa spája najmä s masakrou v Srebrenici na sklonku občianskej vojny v Bosne, za ktorú ho chcú súdiť pred medzinárodným súdom pre bývalú Juhosláviu v Haagu. Srebrenica bola iba vyvrcholením jeho vojenskej kariéry.

Menej sa už hovorí o začiatku konfliktu v Bosne v apríli 1992, kedy ako generál formujúcej sa bosnianskosrbskej armády nariadil bombardovanie Sarajeva a jednotky pod jeho vedením začali s najdlhším obliehaním v Európe od druhej svetovej vojny. Jeho následkom bolo vyše 10 tisíc obetí, tisícky zranených a obrovské materiálne škody.

Politickému vedeniu bosnianskych Srbov na čele s Karadžičom nešlo o obsadenie Sarajeva. Toto multikultúrne mesto chceli morálne a fyzicky zdecimovať a zariadiť, aby rozdelili všetky národy, ktoré v ňom kedysi spoločne žili. To bola úloha Mladičových jednotiek, ktoré z okolitých kopcov zbabelo pálili na mesto stovky granátov, mín a rakiet denne. Munícia pritom nerozlišovala, či zabije Bosniaka, Srba, alebo Chorváta. O to viac je zarážajúce, že polovica Srbov by ukrývajúceho sa Mladiča neprezradila a hodnotia ho ako vlastenca.

V každom prípade si zločinec Mladič zaslúži spravodlivý trest. Ak už nie za Srebrenicu, tak určite za obete sarajevského obliehania v rokoch 1992 - 1995.

EX JUGOSLÁVSKÉ RADIA

http://www.asmir.cz/exjuall/exjuradio.htm

Balkánská hudba

http://balkanadolu.blogspot.com/

V Jugoslovakii, alebo mýty o "Jugoške"

Občas sa na internete, alebo v televízii objaví zmienka o tom, že si Slovensko pomýlili v lepšom prípade so Slovinskom, v tom horšom s niektorou časťou bývalého ZSSR, alebo Juhoslávie. Prípadne v zahraničí sa nás pýtajú, či je u nás vojna a mnohí ľudia ani netušia, že Slovensko je stredoeurópskou krajinou začlenenou v Európskej únii.
Niekomu je to smiešne, iní sa rozhorčujú nad neznalosťou základnej geografie a politiky. Lenže po krátkej úvahe zistíme, že sme na tom podobne. Krajiny bývalej Juhoslávie sú relatívne blízko, za socializmu bola obľúbenou destináciou našich dovolenkárov. Napriek tomu sa po jej rozpade vytvorili o nasledovníkoch socialistickej krajiny rôzne mýty a zakorenili sa tvrdé predsudky.

Je to čiastočne logické. Po krvavých občianskych konfliktoch v deväťdesiatych rokoch si niektoré oblasti vybudovali negatívny imidž. S podobným podozrievaním sa pozeralo na ľudí prichádzajúcich zo zmienených krajín, pretože ich súkmeňovci sa často vyskytovali na zoznamoch organizovaného zločinu.
Situácia sa však 10 rokov od posledného konfliktu na Balkáne diametrálne zmenila. Padol posledný autoritatívny režim a všetky krajiny s demokraticky zvolenými vládami sa snažia o vstup do EÚ.

V poslednej dobe vyšlo pomerne dosť príspevkov na blogoch s cestopismi, autentickými zážitkami a fotografiami z miest pre bežného komerčného turistu nezaujímavých, takže máme možnosť posúdiť z viacerých uhlov, ako sa veci majú. Chválihodné je, ak sa k tomu pripojí aj masové komerčné médium v hlavnom vysielacom čase, avšak má to jeden háčik.

Reportáž č. 12 v Televíznych novinách na Markíze z konca januára hovorí o živote v Srbsku, konkrétne Belehrade. V minúte a pol sa dozvieme o zničujúcej vojne z minulosti a súčasnej novej tváre mesta. Iniciatívna reportérka komerčnej jednotky nám rozpráva o vyľudnených častiach mesta, kde je zakázané fotografovať a upozorňuje na vzácne jedinečné zábery. Na záberoch vidím len zbombardované budovy na najrušnejších belehradských triedach. Doma mám staré fotky týchto budov spred desiatich rokov a na internete takisto nájdeme kopec záberov. Sú to tie najčastejšie fotené ruiny. Aká exkluzivita!

Od tety z Markízy sa ďalej dozvedáme, že ľudia spávali pod oknami, pre prípad že by im niekto vhodil do izby granát. Neviem, či si to nepomýlila so Sarajevom, navyše keď už mi ten granát do bytu hodia, je asi jedno či spím pod oknom, alebo oproti oknu.
Ale to všetko je už preč, dnes sú v Belehrade romantické uličky a nové obchody, takže Srbsko je na najlepšej ceste do únie. Zaujímalo by ma, ako vlastne taká reportáž vzniká a čo vlastne motivovalo Markízu, aby nám ju priniesla. Chce nám ukázať minulý a súčasný obraz Srbska, alebo len machruje s "exkluzívnymi" zábermi?